by Veľa rodičov sa zamýšľa nad tým, aký prístup je dobré k deťom zvoliť, aby vykonávali svoje povinnosti radi a s úsmevom. Najefektívnejšie funguje podnietenie nadšenia a zvedavosti, vďaka čomu deti často urobia aj to, do čoho sa im pôvodne nechcelo.
Úlohou rodičov je ukázať deťom, že aj z neatraktívnych úloh a povinností sa môžu stať zábavné hry. Len ich treba vhodne motivovať, podporiť ich prirodzenú zvedavosť, vyvolať v nich ochotu. Chváliť je dobré už za snahu, nie len za výsledok. Deti chválené len za dobrý výsledok môžu skĺznuť k životu v strachu – čo bude, keď neuspejú.
Ak chválite deti aj za snahu a vynaložené úsilie, pomáhate im pochopiť, že víťazstvo nie je všetko a že sa môžu stále zlepšovať. Ich motivácia je vtedy väčšia. No aj tu si dajte pozor na prekročenie určitej hranice, aby si dieťa po celý život so sebou nenieslo potrebu neustáleho uznania. Ani s pochvalami a odmenami to netreba veľmi preháňať.
Najúčinnejšia je vnútorná motivácia. Vo chvíli, keď dieťa pochopí hodnotu a význam toho, prečo má niečo robiť, príjme to ako súčasť svojho života. Či sa venuje školským povinnostiam, športu, hudobným, výtvarným či iným aktivitám. Nedostatočná motivácia sa môže negatívne prejaviť nielen na prístupe dieťaťa k práci, ale aj na jeho sebavedomí.
Pokiaľ chcete inšpirovať vašu ratolesť k tomu, aby niečo vykonávala rada, zvoľte učenie hrou a buďte jej vzorom. Vo výchove je podstatný osobný príklad. Deti prirodzene napodobňujú svojich rodičov a robia to, čo dospelí. A keď dieťaťu ukážete, že je niečo zábavné, rado sa bude zabávať s vami. Láskavá rodičovská výchova si však vyžaduje aj trpezlivosť.
