by Naši predkovia od nepamäti pripisovali Vianociam veľký význam. Naši prastarí otcovia a mamy považovali Štedrý deň za deň zázrakov, počas ktorého sa plnia želania, priania, prosby a modlitby.
Podľa starých ľudových zvykov a tradícií má každá ozdoba na vianočnom stromčeku určitý význam – anjelici sú strážcami, pomocníkmi a ochrancami rodiny, orechy symbolizujú bohatstvo a hojnosť, medovníky sladký život a hviezda na vrchole stromčeka ukazuje smerovanie rodiny v novom roku.
Od pradávna si vianočnými rituálmi ľudia počas Štedrého večera chceli nakloniť božiu priazeň a všetky prírodné sily na svoju stranu, aby boli zdraví a mohli žiť v dostatku po celý nasledujúci rok. Čo všetko medzi tieto rituály patrilo?
Podľa starých ľudových zvykov a tradícií sa pod obrus štedrovečerného stola dávali šupiny z kapra alebo drobné mince, aby rodina mala v novom roku dostatok financií. Na stole býval párny počet tanierov a jeden bol pripravený navyše, pre náhodného hosťa.
Pred večerou sa do rohov miestnosti hádzali orechy – pri každom vhodení orecha do jedného kúta si hádžuci želal splnenie jedného vianočného želania pre všetkých prítomných. Nohy stola boli omotané a zviazané stuhou, aby rodina po celý rok držala spolu.
Štedrej večeri predchádzala spoločná modlitba, po ktorej gazdiná namočila do medu strúčik cesnaku a všetkým ním urobila na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, aby rodina bola po celý rok zdravá a celistvá.
Štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátok s medom. Počas slávnostnej večere sa od štedrovečerného stola nevstávalo, všetko jedlo muselo byť pripravené buď na stole alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.
