by Stres či starosti mnohým nedajú spávať a únava z nespavosti obmedzuje človeka doma i v práci. Spať len pár hodín z dvadsiatich štyroch je hotové peklo – zvyknú hovorievať ľudia, ktorí trpia poruchami spánku.
Spánok a odpočinok je po dýchaní, tekutinách a strave jednou z hlavných zložiek zdravého života. Kto nemá problémy so spánkom, ten len ťažko pochopí, aké je nepríjemné trpieť jeho nedostatkom. Bezprostrednými dôsledkami dlhodobej nespavosti sú nielen pocity slabosti či zlá nálada, ale aj poruchy imunity, zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení a aj duševné poruchy. Chronická nespavosť dokáže poriadne potrápiť, pretože negatívne zasahuje do bežného života. Okrem únavy a psychického rozpoloženia sa ľudia s chronickou nespavosťou často sťažujú aj na bolesti hlavy.
Nespavosť nie je len zhoršená schopnosť zaspať, ale aj prebúdzanie sa počas noci. V dnešnej dobe je nespavosť často spôsobovaná stresom. Mnoho ľudí sa nedokáže uvoľniť, pretože je v ustavičnom napätí z rôznych situácií, ktoré počas dňa zažili. Neurológovia považujú za príčiny nespavosti aj nevhodnú životosprávu a správanie sa v čase bdelosti. Tieto dva faktory nie zriedka vedú k tomu, že človek nie je na spánok dostatočne pripravený. Keď človeka sužuje stres, úzkosť či strach a sústreďuje sa buď na nemožnosť zaspať alebo na to, aby dobre spal, to povzbudí skôr jeho bdelosť, než zaspávanie.
Ďalšími príčinami nespavosti sú choroby sprevádzané bolesťami, tiež syndróm nepokojných nôh, zažívacie ťažkosti, časté močenie, poruchy dýchania, poruchy srdcového rytmu a niektoré neuralgické choroby. Je dobre vedieť, že zdravý človek by mal zaspať po uložení sa do postele buď do pätnástich, maximálne tridsiatich minút. Tesne pred spánkom je nevhodné pracovať, pozerať televíziu a venovať sa počítaču či mobilu. Kvalitný spánok podporí dobre vyvetraná miestnosť a úplná tma.
Pokiaľ človek trpí nespavosťou kvôli nesprávnym stravovacím návykom a tráviacim ťažkostiam, tým sa dá vyhnúť. Večer sa netreba prejedať a vhodné nie sú ani extrémne diéty. Ťažké a tučné jedlo rovnako, ako vyčerpávajúci hlad, bránia nervovému systému, aby sa na spánok pripravil. Večerať sa má najmenej dve hodiny pred spaním. Vyhnúť sa treba aj kofeínu či alkoholu. Upokojujúci efekt má vápnik, horčík a vitamíny B, ktoré sa podieľajú na tvorbe melatonínu.
Večer je dobré dopriať si kúpeľ s levanduľou či s harmančekom. Vďaka teplej vode sa zvýši teplota organizmu a keď začne klesať, objavia sa pocity únavy a s nimi aj potreba spánku. Z byliniek sa na podporu dobrého spánku odporúčajú čaje z trezalky, medovky a levandule. Koľko hodín spánku človek potrebuje, aby sa cítil svieži a zregenerovaný? To je individuálne – niekto potrebuje spať šesť hodín denne, iný viac ako osem hodín. Ak máte po zobudení pocit osvieženia a dobrú náladu, ktorá vám zostane počas celého dňa, jedná sa o optimálnu dĺžku spánku, ktorú telo potrebuje.
