by Veľkonočné ľudové zvyky a tradície majú hlboké korene, ktoré spájajú všetky generácie. Vytvárajú kultúrnu identitu národa a vnášajú do spoločnosti stabilitu. Pomáhajú ľuďom pochopiť odkiaľ pochádzajú a kam patria.
Slovenská ľudová kultúra je mimoriadne pestrá. Každý región má svoje špecifické zvyklosti a obyčaje, ktoré sú veľkým bohatstvom. Veľkonočné ľudové zvyky a tradície nesú v sebe symboliku prebúdzajúcej sa jari a nového života.
Na Zelený štvrtok sa podľa ľudových tradícií majú variť jedlá zo zelených surovín, ktoré sú považované nielen za pôstne, ale aj očisťujúce. Špenát, hrášok, kel, brokolica, šalát, žihľava a iné jarné bylinky majú zabezpečiť zdravie a silu.
Traduje sa, že na Veľký piatok má voda v potokoch očistnú a liečivú moc, preto sa oddávna v tento deň chodievali ľudia umývať do bystriniek, aby ich voda ochránila pred chorobami, bolesťami a slabosťami po celý ďalší rok.
Jedným z najznámejších veľkonočných zvykov na Bielu sobotu je svätenie jedla. Po pôste sa požehnanie chleba, vajíčok, šunky, klobásky, chrenu, syra, masla, koláčov a iných jedál v kostole stáva symbolickým návratom k hojnosti.
Veľkonočné jedlá mali oddávna hlboký duchovný význam, ktorý sa formoval stáročia. Vajíčko symbolizuje nový život, chlieb a koláče božiu dobrotu. Mäso je symbolom bohatstva a sily, chren zdravia, maslo a syr znamenajú čistotu.
Veľkonočná nedeľa je vnímaná ako deň svetla a života. Je dňom rodinných návštev a osláv. Je považovaná za najposvätnejší deň v roku, kedy sa nesmie prať, upratovať a zametať, aby sa z domovov nevymietlo požehnanie.
Veľkonočný pondelok v sebe spája viacero tradícií. Najrozšírenejším rituálom je šibanie dievčat korbáčom z vŕbových prútov, čo má zabezpečiť zdravie a plodnosť. A tiež oblievanie vodou, ktoré symbolizuje očistu a ochranu pred chorobami.
V niektorých regiónoch chodia chlapci šibať a polievať dievčatá aj s hudobníkmi, s ktorými spievajú koledy, za čo mládenci dostávajú rôzne výslužky. Od maľovaných kraslíc a farebných stužiek, cez sladkosti a ovocie, až po drobné mince.
