by Deň leňošenia je neoficiálny sviatok, ktorý vznikol z potreby odľahčiť každodenný hektický život. Desiaty august je deň, ktorý neoslavuje výkon, ale odpočinok a snaží sa ľudstvu pripomenúť, že plnohodnotný oddych lieči.
V modernom svete, kde sa často produktivita stáva meradlom hodnoty, je Deň leňošenia protestom proti prílišnému zhonu a neprimeranému tlaku na výkon. Jedna verzia o pôvode sviatku hovorí, že vznikol v USA v roku 1976, keď Bill Wills z Ohia navrhol, aby si ľudia pravidelne vyhradzovali určitý deň na ničnerobenie.
Druhá verzia hovorí o Kolumbii, kde si v 80. rokoch obyvatelia mesta Itagüí, vyniesli do ulíc hojdacie kreslá a pohovky, aby ukázali, že oddych môže byť nielen osobný, ale aj spoločenský. Obe tradície sa postupne pretavili do sviatku ničnerobenia v dnešnej podobe, ktorý sa rozšíril najmä vďaka sociálnym sieťam.
Deň leňošenia je zvláštny tým, že nemá žiadne striktné pravidlá. Je to sviatok, ktorý sa oslavuje tak, že sa nikto nikam neponáhľa a každé gesto vyjadruje rituál pokoja. Desiateho augusta si stačí dovoliť dlhšie pospať, jesť bez zhonu, bezcieľne sa popozerať z okna a príjemne oddychovať.
Deň ničnerobenia sa neoslavuje nahlas, ale potichu. V tele, ktoré si vydýchne a v mysli, ktorá spomalí. A zrejme práve preto má tento augustový sviatok takú popularitu. Chce zdôrazniť, že relax je dôležitý, že oddych nie je slabosť, ale potreba. Že spomalenie neznamená únik, ale návrat k sebe.
Oddych je starší než všetky kalendáre. Je to pradávny reflex, ktorý sa ozve vždy, keď sa svet rozbehne príliš rýchlo. V každej civilizácii vždy existovali chvíle ticha a dni, kedy sa nepracovalo. Mozog, ktorý neustále pracuje, sa unaví rovnako rýchlo ako sval a oddych je opravár, ktorý ho opraví.
Relaxovanie je viac, než len biologická potreba. Je to návrat k sebe. Keď sa zastavíme, prestávame byť len funkciou svojich úloh. Vďaka oddychu klesne stres a zlepší sa nálada, telo aj myseľ sa vrátia do rovnováhy. Odpočinok obnovuje schopnosť sústrediť sa a otvára priestor pre tvorivosť.
