by Krása človeka je pominuteľná a móda podlieha neustále sa meniacim trendom, avšak stopa, ktorú v pamäti zanechá správne zvolený parfum, tá je večná. Má moc vyvolať hlboké emócie, všednú prítomnosť premeniť na čosi výnimočné a prebudiť aj dávno zabudnuté spomienky.
Túžba obklopovať sa príjemnými vôňami je stará ako ľudstvo samo. Cesta za dokonalým flakónom však trvala tisícročia. Slovo parfum má hlboké historické korene, ktoré pochádzajú z latinského výrazu „per fumum“, čo v preklade znamená „cez dym“. Tento názov doslovne vystihuje metódu, akou naši predkovia pôvodne vône získavali – spaľovaním aromatických drevín, živíc, bylín a korenín.
Vône spočiatku nepatrili bežným smrteľníkom, ale slúžili ako most medzi pozemským svetom a bohmi. Prvé hmatateľné dôkazy o cielenej výrobe vonných kompozícií pochádzajú z Mezopotámie a starovekého Egypta z obdobia približne 2 700 rokov pred naším letopočtom.
V Egypte zohrávali vône ústrednú úlohu najmä pri náboženských rituáloch, pri obetách božstvám a balzamovaní faraónov. Legendárna zmes myrhy, borievky, medu a hrozienok sa zapaľovala najmä v chrámoch, no postupne túto posvätnú pôdu vône opúšťali a stali sa symbolom spoločenského statusu.
Egyptská elita investovala obrovské majetky do výroby balzamov, olejov a mastí, ktoré ju chránili nielen pred ostrým slnkom, ale slúžili aj ako nástroje pri zvádzaní. To, že nešlo len o okrajovú záležitosť, dokazuje unikátny archeologický objav na Cypre, kde vedci odhalili pozostatky priemyselnej výrobne parfumov starej viac ako 4 000 rokov. Na egyptské tradície neskôr nadviazali starovekí Gréci a Rimania, ktorí priniesli inováciu v podobe extrakcie a vytvorili prvé tekuté parfumy.
S pádom Rímskej ríše nastal v Európe úpadok osobnej hygieny aj kozmetického priemyslu. Žezlo vývoja parfumov prevzal islamský svet, ktorý v stredoveku prežíval svoj zlatý vek. Arabskí a perzskí učenci zásadným spôsobom zmenili technológiu výroby voňaviek. Geniálny lekár a filozof Avicenna v 10. storočí zdokonalil proces destilácie.
Vďaka objavu destilačného prístroja dokázal Avicenna z okvetných lístkov extrahovať čisté esenciálne oleje a ružovú vodu. Tento technologický prelom znamenal koniec závislosti na ťažkých olejových základoch, otvoril dvere čistým a trvácnym tekutým esenciám.
Európsky návrat na scénu výroby parfumov sa spája s rokom 1370, kedy na území dnešného Maďarska vznikol prvý moderný parfum na báze alkoholu. Vyrobili ho na objednávku pre kráľovnú Alžbetu a do dejín vstúpil pod názvom Uhorská voda. Táto legendárna zmes čistého alkoholu, rozmarínu a levandule vyvolala v európskych kráľovských dvoroch senzáciu.
Skutočnou kolískou moderného voňavkárskeho priemyslu sa však stalo až Francúzsko v 16. storočí. Veľkú zásluhu na tom mala talianska šľachtičná Katarína Medicejská, keď sa vydala za francúzskeho kráľa Henricha II. a do Florencie prišla aj so svojim osobným výrobcom voňaviek René le Florentinom.
V tom istom období začalo v južnom Francúzsku prekvitať mestečko Grasse. Vďaka unikátnej mikroklíme sa ukázalo ako ideálne miesto na pestovanie jazmínu, levandule, ruží a fialiek. Toto pôvodne kožiarske mesto, kde sa vône začali používať najmä na maskovanie zápachu do kožených rukavíc, sa pretransformovalo na svetoznámu výrobňu parfumov.
V období renesancie a baroka bola spotreba vôní na kráľovských dvoroch enormná. Parfumy však neslúžili ako estetický doplnok, ale ako nevyhnutnosť – prekrývali silný telesný zápach, pretože kúpanie sa vtedy považovalo za zdraviu škodlivé.
Zásadný zlom, ktorý definuje parfumy tak, ako ich poznáme dnes, prinieslo až 19. storočie a rozvoj syntetickej chémie, keď výrobcovia prestali byť limitovaní dostupnosťou vzácnych prírodných surovín. Laboratórna syntéza molekúl, ako napríklad vanilínu, kumarínu alebo umelého pižma, umožnila vytvárať úplne nové, v prírode aj neexistujúce, vonné profily.
V 20. storočí sa voňavkársky priemysel prepojil s módnym priemyslom. Svetoví módni návrhári pochopili, že vôňa je korunou každého outfitu. V roku 1921 prišla s týmto nápadom slávna Coco Chanel, ktorú zakrátko nasledovali aj ďalšie módne domy a tak sa z parfumov, v umelecky prepracovaných dizajnových flakónoch, stal globálny fenomén.
