18. novembra 2026

Ako osláviť Svetový deň absurdít

Ako osláviť Svetový deň absurdít? S humorom! Humor je ako lúč svetla, ktorý dokáže preniknúť aj cez hustú tmu smútku. Je to umenie pozerať sa na svet s nadhľadom a vidieť krásu aj v nedokonalosti. Humor dokáže aj trápnu situáciu premeniť na príbeh, ktorý pobaví a rozveselí.        

Smiech je korením života a v zrkadle humoru sa aj prešľap mení na niečo ľudské a milé, vtipné a veselé. A možno aj preto si 20. novembra každoročne svet pripomína jeden z najzvláštnejších sviatkov v kalendári – Svetový deň absurdít. Tento sviatok je venovaný humoru, najrozličnejším bizarným situáciám a zvláštnym veciam, ktoré nedávajú zmysel.    

Ak by ste hľadali oficiálny dokument, presný dátum vzniku alebo meno konkrétneho zakladateľa Svetového dňa absurdít, tieto informácie zrejme nikde nenájdete. Pôvod tohto sviatku totiž nie je historicky zadokumentovaný. No aj táto nejasnosť dokonale vystihuje samotnú podstatu sviatku, ktorý oslavuje všetko absurdné, nelogické a bláznivé.  

Sviatok sa začal šíriť v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v umeleckých, literárnych a internetových kruhoch najprv ako recesia a postupne sa z recesie stal fenomén, ktorý prebrali kalendáre netradičných dní po celom svete. Svetový deň absurdít vznikol ako protiváha k príliš vážnej spoločnosti, ktorú niekedy až priveľmi zväzujú striktné pravidlá.   

Hoci Svetový deň absurdít nemá oficiálneho zakladateľa, jeho duchovní otcovia sú jasní. Myšlienka sviatku čerpá z filozofie povojnového absurdizmu. Filozof Albert Camus, dramatici absurdného divadla Samuel Beckett, Eugène Ionesco a Harold Pinter alebo členovia skupiny Monty Python často vo svojich dielach poukazovali na iracionálnosť modernej spoločnosti.

Zaujímavý je aj samotný pôvod slova absurdita. Slovo pochádza z latinského výrazu absurdus, čo v hudobnom svete v doslovnom preklade znamená neladiaci – disharmonický. Až neskôr sa tento výraz preniesol na situácie a správanie sa ľudí, ktoré vyznievajú smiešne alebo čudne, ako falošná hudba. Na veci, ktoré odporujú zdravému rozumu a logike.     

Médiá každoročne v novembri zostavujú rôzne zábavné zoznamy najväčších paradoxov a bizarností. Do rebríčkov najznámejších absurdít sa dostali napríklad pokuty za príliš pomalé jazdy na diaľniciach v Nemecku, zákaz predaja žuvačiek v Singapure, možnosť v roku 1913 v USA posielať deti poštou alebo fakt, že zapaľovač vznikol skôr ako zápalky.    

Medzi zaznamenanými absurditami nájdeme tiež udalosť, ako slávny komik Charlie Chaplin prehral v roku 1915 súťaž o svojho dvojníka a skončil až na treťom mieste. Alebo štatistiku, že padajúce automaty na nápoje a sladkosti ročne usmrtia viac ľudí, než útoky morských žralokov. Alebo, že austrálsky vačkovec wombat produkuje trus v tvare kociek.      

Európska tradícia umiestňovania živého vianočného kapra do vane je pre väčšinu sveta tiež nepochopiteľnou absurditou, podobne ako priebeh ankety Největší Čech, v ktorej hlasujúci chceli za najvýznamnejšiu osobnosť v dejinách zvoliť fiktívnu postavu Járy Cimrmana a Česká televízia musela vymysleného hrdinu podľa pravidiel súťaže z ankety vyradiť.         

Svetový deň absurdít nemá žiadne predpísané pravidlá osláv, pretože akékoľvek pravidlá by popierali jeho zmysel. Je to pozvánka, aby sa ľudia aspoň jeden deň v roku nebrali príliš vážne, aby sa uvoľnili, zabavili a zasmiali na nezmysloch, ktoré ľudstvo obklopujú. Aby človek dokázal prijať aj to, že nie všetko v živote musí mať logiku. 

fb-share-icon