by Koreňová zelenina je síce nenápadný, ale veľmi cenný poklad našich kuchýň. V zimnom období, keď telo túži po kvalitnej a plnohodnotnej strave, tvorí ideálny základ mnohých chutných a výživných jedál. Nie náhodou sa hovorí, že vôňa domova začína v hrnci s koreňovou zeleninou.
Prečo zaraďovať do jedálnička koreňovú zeleninu čo najčastejšie? Koreňová zelenina dodáva telu energiu, posilňuje imunitu a podporuje trávenie. Mrkva, petržlen, zeler, paštrnák, chren, zázvor, červená repa, reďkovka a iné druhy sú známe svojim vysokým obsahom vitamínov, minerálov a vlákniny.
Surová aj tepelne spracovaná zelenina si právom zaslúži našu pozornosť. Typická vôňa varenej zeleniny vytvára príjemnú atmosféru domova, ktorá zahreje nielen žalúdok, ale pohladí aj dušu. A ten pocit, keď sa zo sladkej a šťavnatej zeleniny uvarí niečo zdravé a chutné, ten je na nezaplatenie.
Zelenina patrí medzi najstaršie potraviny, ktoré ľudia konzumovali už v staroveku. Mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, cvikla, chren a iné plodiny tvorili jadro jedálnička, ktorý mal nielen výživový, ale aj kultúrny význam. Koreňová zelenina na území dnešnej Európy tvorila základ stravy už oveľa skôr, než zemiaky.
V stredoveku sa zelenina stala pre obyvateľstvo hlavným zdrojom živín. A hoci neexistovali chladničky, dala sa dobre skladovať v bežných pivniciach v lete aj v zime. V 19. storočí, ešte pred rozšírením zemiakov, bola kľúčovou súčasťou stravy všetkých spoločenských vrstiev. Od roľníkov, cez strednú vrstvu, až po šľachtu.
Voľakedy sa z koreňovej zeleniny varievali najmä polievky a vývary, ktoré boli dostupné každému. Rôzne zeleninové kaše a pyré zasa tvorili prílohy k mäsitým pokrmom. Zo zázvoru a chrenu varili naši predkovia liečivé odvary na posilnenie imunity, na lepšie trávenie používali odvary z paštrnáku a petržlenu.
Na stoloch šľachty sa zelenina objavovala aj v luxusnejších podobách, ako glazovaná mrkva s medom, karamelizovaná zelenina v cukrovom sirupe, nakladaná zelenina s korením alebo zeleninové šaláty s vínnym octom, klinčekmi a škoricou, hoci koreniny boli v tých časoch veľmi drahé.
Koreňová zelenina sa často spájala aj s rôznymi rituálmi a hojne sa používala v ľudovom liečiteľstve. Petržlen a reďkovka sa využívali na podporu trávenia, mrkva na zrak, zeler na posilnenie nervovej sústavy, cvikla na zmiernenie chudokrvnosti a chren sa považoval za prírodné antibiotikum.
Zelenina bola v minulosti vnímaná nielen ako jedlo, ale aj ako prírodná lekáreň. Bola spojnicou medzi kuchyňou a liečiteľstvom. A mnohé účinky, ktoré jej pripisovali naši predkovia, potvrdila aj moderná veda. Napríklad antibakteriálne vlastnosti chrenu, vysoký obsah antioxidantov v cvikle a podobne.
