by Staré pranostiky, plné ľudovej múdrosti, hovoria o tom, ako naši predkovia dokázali pozorovať prírodu a ako na základe opakujúcich sa javov vedeli predpovedať počasie. A hoci tento druh predpovedí už dávno nahradili meteorológovia, mnohé pranostiky sa zachovali dodnes.
Podľa kalendára je prvý letný deň 21. júna, no reálne sa príjemnému, teplému počasiu zvykneme tešievať už oveľa skôr. Niekto teplo miluje, iný sa horúčav stráni. A hoci nie každý obľubuje, keď leto prepukne v celej svojej mohutnosti, najdlhšie dni v roku víta väčšina z nás s radosťou.
Ľudové pranostiky: „Studený máj, v stodole raj“ alebo „Ak je máj suchý, bude dobrá úroda“ naznačujú, že pokiaľ je pred letom chladno a sucho, takéto počasie predpovedá priaznivé podmienky pre rast obilnín, ovocia a zeleniny. A podobne je to aj s pranostikou: „Suchý jún sudy vínom plní“.
Nielen na chladné, ale aj na pľuštivé letné počasie, je známych viacero ľudových pranostík. Na začiatku júna sa oddávna hovorieva: „Na svätého Norberta ide zima dočerta“, pretože Norbert má meniny 6.6. A aké pranostiky sa ohľadom letného daždivého počasia a poľnohospodárstva tradujú dodnes?
Napríklad: „Keď na Medarda prší, namokne každá brázda“ a „Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká“. Tieto pranostiky naznačujú, že keď 8. júna, na sviatok svätého Medarda prší, dážď bude dlho pretrvávať. A pokiaľ prší aj na Jána, tak mokré obdobie bude pokračovať ešte ďalej.
V júli, 25.7. na Jakuba, naši predkovia predpovedali: „Koľko mračien na Jakuba, toľko snehu v zime“ a koncom augusta zasa: „Ako teplo je na Augustína, taká chladná bude Katarína“. O daždivom počasí v závere leta sa hovorievalo: „Septembrový dážď poliam potrava, vinohradom otrava“.
Naši predkovia boli obdarení oveľa väčším citom pre vnímanie počasia, než my, pretože boli úzko spätí s prírodou. Korene ľudových pranostík o vplyve počasia na poľnohospodárstvo siahajú až do dávnej minulosti, no mnohé predpovede boli ovplyvnené aj vierou ľudí v rôzne nadprirodzené sily.
