by Každý kúsok jedla, ktorý si vyberieme a vložíme do úst, rozhoduje o tom, ako sa budeme cítiť. A to nielen dnes alebo zajtra, ale aj o niekoľko rokov. V každej malej voľbe sa skrýva veľká sila, ktorá ovplyvňuje nielen naše zdravie a náladu, ale aj to, akým spôsobom kráčame svetom.
Fermentovaná zelenina patrí k výnimočným potravinám. Počas kvasenia pracujú mliečne baktérie, ktoré prirodzene žijú na povrchu zeleniny a premieňajú cukry na kyselinu mliečnu. Táto kyselina pôsobí ako konzervant a zároveň vytvára vhodné prostredie pre prospešné mikroorganizmy.
Kvasená zelenina obsahuje veľa živých probiotík, ktoré podporujú trávenie, vstrebávanie živín, črevnú mikroflóru a celkovú vitalitu. A keďže veľká časť imunity sídli práve v tráviacom trakte, pravidelná konzumácia kvasených potravín významne posilňuje aj obranyschopnosť organizmu.
Viete, že kvasená zelenina nezaťažuje žalúdok? Látky, ktoré v surovej zelenine bránia ich využitiu, kvasenie dokáže rozložiť a uvoľniť do tela v takej podobe, aby ich organizmus ľahko spracoval. A zelenina sa tak stáva lepšie stráviteľnou, pretože časť vlákniny a cukrov je už „predtrávená“ baktériami.
Počas fermentácie sa v kvasenej zelenine vytvárajú aj nové bioaktívne látky s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Viaceré výskumy naznačujú, že fermentované potraviny môžu mať pozitívny vplyv aj na duševné zdravie, pretože črevný mikrobióm úzko súvisí tiež s nervovým systémom.
Kvasená zelenina je teda nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá a pokiaľ aj vy patríte k jej milovníkom, tu je jednoduchý recept na prípravu kvasenej kapusty. Ingrediencie: 2 kg bielej kapusty, 40 g soli (cca 20 g na 1 kg kapusty), 1 PL celej rasce, 4 bobkové listy a celé čierne korenie, množstvo podľa chuti.
Kto chce pestrejšiu zmes, ten môže pridať do kapusty mrkvu alebo reďkovku alebo zeler alebo červenú repu alebo čerstvý kôpor alebo inú zeleninu. Chrumkavá domáca kvasená zelenina je úžasne svieža. Hodí sa k mnohým mäsitým, vaječným, syrovým, ryžovým a iným chutným pokrmom.
Umytú kapustu nakrájame alebo nastrúhame do misy. Pridáme soľ, rascu, bobkový list, korenie a necháme odstáť, kým nepustí šťavu. Potom veľmi pevne natlačíme kapustu do čistých pohárov tak, aby nevznikli vzduchové bubliny. Na vrch položíme kúsok kapustného listu a záťaž, aby kapusta nevyplávala.
Uzavreté poháre necháme dva alebo tri dni v miestnosti pri izbovej teplote. Každý deň skontrolujeme, či sú všetky ingrediencie ponorené vo vlastnej šťave. Pokiaľ počas kvasenia nie sú všetky kúsky kapusty v šťave ponorené, treba ich zatlačiť čistou lyžicou alebo rukou späť pod hladinu.
Aby sa kapusta nedvíhala, použijeme závažie. Napríklad čistý kameň alebo ťažký pohár z keramiky tak, aby zelenina netrčala nad hladinou. Ak je málo šťavy, môžeme pohár doplniť vlažným slaným nálevom. Keď zmes začne jemne bublať, znamená to, že proces prebieha správne, že kapusta kvasí.
Prečo je ponorenie také dôležité? Kvasenie je anaeróbny proces, prebieha bez prístupu vzduchu a čokoľvek je nad hladinou vystavené kyslíku sa môže pokaziť. Následne, po troch až piatich dňoch, premiestnime poháre do chladu a po 2-3 týždňoch by mala byť kapusta vhodná na konzumáciu.
