by Život po šesťdesiatke nie je koniec, ale nový začiatok. Je to vek skúseností, múdrosti, pravdy, čistoty, sebaúcty a nových možností. Šesťdesiatka je bránou do záhrady, ktorú človek roky pestuje, zveľaďuje a kultivuje, no až časom sa v nej môže pokojne poprechádzať a príjemne si oddýchnuť.
Čo sa deje s človekom po šesťdesiatke? Telo sa spomalí, častejšie pociťuje únavu, energia sa mení z výkonnej na pokojnejšiu. Človeka prestanú zaujímať konflikty, túži po harmónii. Vnútorný kompas sa mení od „musím“ ku „chcem“. Psychika prechádza do fázy bilancovania a občas sa objavujú aj chvíle, keď sa človek cíti odpojený, vyhorený, stratený a prázdny.
Človek v zrelom veku však neprestáva byť človekom, len vstupuje do novej fázy života, kde múdrosť už nie je len teoretická, ale aj praktická. V tejto životnej fáze prežité skúsenosti prestávajú byť bremenom, ale sú darom a sebaúcta sa neodvíja od toho, čo si myslia druhí. Prečisťujú sa aj vzťahy a ostávajú len tie skutočné. Začína sa písať hlbšia a zrelšia kapitola života.
Senior má stále rovnakú dušu, len iný životný rytmus. Nechce už bojovať, iba pokojne žiť. Preto je prospešné zmenu prijať a s vekom nezápasiť. Otvoriť sa novému spôsobu existencie, zjednodušiť si život, robiť menej vecí, ale kvalitnejšie. Telo je potrebné udržiavať v pohybe, myseľ v aktivite, dušu v pokoji a čo najčastejšie sa venovať činnostiam, ktoré prinášajú radosť.
Odvaha začať odznova má po šesťdesiatke inú podobu, než v mladosti. Nie je hlučná, ani dravá. Vychádza z poznania života, je zbavená prílišného tlaku. Človek už vie, že hodnota života nespočíva v množstve splnených úloh, ale v kvalite prežitých dní. Oveľa lepšie rozumie tomu, čo je v živote dôležité a čo nie. Zrelý vek prináša nielen zaslúžený pokoj, ale aj slobodu.
Život má zvláštny dar – keď sa po šiestich desaťročiach života zdá, že už máme všetky cesty prechodené, dokáže prekvapiť a človeka nasmerovať na novú cestu, kde sa objaví žiarivý zlatistý lúč svetla, ktorý túto etapu života osvetlí. A práve v tomto období sa rodia aj celkom nové životné príbehy – nie búrlivé a dobrodružné ako v mladosti, ale pokojné a hlboké.
